My sme národ holubičí,
nikto nám nič nedožičí.
Každý na nás iba kričí,
je to o nás známe.
Kde kto z nás len kožu derie,
podchvíľou z nás lieta perie.
Občas nás to strašne zlostí,
lebo nie sme takí sprostí
ako vyzeráme.
My sme nerozbili atóm - to je pravda a čo na tom.
Skúste zrátať ľudia premilí, tie kotrby, čo sme rozbili.
My sme neponúkli svetu Pytagorovu vetu a napriek tomu sme tu
a s tým sa bude treba zmieriť.
Aj keď sme ešte trochu mladí,
nik si s nami neporadí.
Napriek tomu si však radi,
sem-tam zavzdycháme.
My sme národ holubičí,
nikto nám nič nedožičí.
Každý na nás iba kričí,
jedným slovom je to o nás
je to o nás známe.
(J.F.
L&S)
Prečo je antiamerikanizmus falošným naratívom v hybridnej vojne?
Z histórie
Tento rok si budeme pripomínať 105. výročie vzniku ČSR. Nepodarilo by sa to bez podpory 28. prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Na zasadnutí amerického Kongresu 8. januára 1918 predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie po 1. svetovej vojne. Neskôr Tomáš G. Masaryk presvedčil Wilsona, že je nevyhnutný vznik štátu Čechov a Slovákov. Práve jemu odovzdal do rúk Washingtonskú deklaráciu z 18. októbra 1918. Wilson tlmočil cisárovi Rakúska-Uhorska Karolovi I. stanovisko USA, podľa ktorého je mier možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechov a Slovákov a južných Slovanov. Na znak vďaky sa uvažovalo, aby sa Bratislava volala Wilsonovo mesto. Nasledujúci prezidenti USA už nevenovali európskej politike takú pozornosť, čo umožnilo vzostup diktátorských režimov v medzivojnovom období.
Implikácie pre Slovensko
Bez podpory USA by Felvídek naďalej patril pod administratívnu správu Budapešti. Medzivojnová maďarská konštitučná monarchia, v praxi vedená admirálom Horthym bola hnaná silným maďarským nacionalizmom a antisemitizmom v spolupráci s fašistickým Talianskom a neskôr aj s Hitlerom. Maďarizácia Hornej Zeme by pokračovala ešte šialenejším tempom ako poznáme spred 1. svetovej vojny. Slovenčina by sa do vypuknutia 2. svetovej vojny stala mŕtvym jazykom. Tento text by ste nemohli čítať v slovenčine bez osobnej angažovanosti Woodrowa Wilsona a USA.
Antiamerikanizmus v karpatskej kotline
Z vyššieho uvedeného vyplýva, že antiamerikanizmus v našom regióne má vnútornú logiku (síce zvrátenú, ale stále má) len a len v maďarčine. Tak ako to robí autokrat Viktor Orbán alebo jeho pridelenec pre Felvídek Ďorďy Ďýmeši. Antiamerikanizmus v slovenčine je ťažký trolling bez elementárnej logiky. Vznikol u nás počas studenej vojny v období stalinizmu, bol kultivovaný až do nežnej revolúcie a po krátkej prestávke v 90-tych rokoch znovu obnovený na začiatku milénia s nástupom rašizmu.
Rašizmus
Jedná sa o ruský fašizmus. Je to totalitná ideológia typická pre putinovský režim na princípoch fašizmu, imperializmu, veľmocenského šovinizmu a náboženského tradicionalizmu, živená nostalgiou za sovietskou minulosťou. Neuznáva naše hodnoty, spochybňuje inštitúcie, slobodné voľby, občianske práva a slobody. Paradoxne všetko demokratické nazýva fašistickým, aby zneprehľadnila situáciu, zmiatla menej vzdelané vrstvy obyvateľstva a polarizovala tým spoločnosť. Jadrom je kult národného vodcu, ktorý by obnovil „veľkosť“ Ruského Impéria. Inými slovami: ovládol všetky slovanské národy a pripútal ich k matičke Rusi. Áno, slovenčina by postupne pod priamym vplyvom rašizmu prestala existovať.
Antiamerikanizmus ako skrytý rašizmus
Antiamerikanizmus je v slovenskej spoločnosti umelým konštruktom cudzej mocnosti a je nám neprirodzený, keďže priamo nevyplýva z našej histórie, nakoľko nám Amerika nikdy neublížila. Jedná sa o skrytý rašizmus, ktorý popiera našu suverenitu a je financovaný zo zahraničia. Jeho úlohou je polarizovať spoločnosť z vnútra pod fingovanou zámienkou pseudo-vlastenectva, odpútavať nás od našich spojencov a následne prevziať moc. A preto je falošným naratívom.
Výzva
Prosím, voľte 30.septembra politikov a političky, ktorí nešíria tento falošný naratív antiamerikanizmu, ale naopak vnímajú potrebu ukotvenia Slovenska v EU a NATO.
Po cirkusoch z posledných zasadnutí by si mala každá politická strana, ktorá je momentálne v parlamente povinne vyškrtnúť z volebného programu riešenie zdravotníctva. Takto odjebať šance na aké-také riešenie akútnych záležitostí je na kopanec na solár.
Keď na konci októbra 1944 padla Banská Bystrica, župný zástupca vlády Ján Ďurčanský a poverenec Hlinkovej gardy Vojtech Košovský vydali rozkaz na likvidáciu tamojších väzňov. Nechali ich previezť do Kremničky, kde bolo pri protitankových zákopoch popravených 747 ľudí: najmä Židov, ale aj sympatizantov povstalcov s celými rodinami. Medzi nimi bola aj literárna historička Alžbeta Göllnerová-Gwerková.
O vykonanie rozkazu sa mali postarať členovia nemeckej špeciálnej jednotky Einsatzkommando a POHG mal mať na starosti len zaisťovanie priestoru. Popravovať však znamenalo privyrobiť si zopár stovák a získať možnosť ulúpiť si osobné veci obetí. Tejto ponuky sa mnohí gardisti iniciatívne chopili a v priebehu niekoľkých dní zabili okrem iných aj 211 žien a 58 detí, podľa ich vyjadrení – aby nezostalo miesto pre pomstu.
O niečo neskôr, v januári 1945 sa podobný masaker odohral v neďalekej Nemeckej. Tam však po približne 900 obetiach nezostal masový hrob, pretože po poprave skončili vo vápennej peci. O akciu prejavilo nebývalý záujem viacero veliteľov oddielov POHG, ale víťazom mohol byť iba jeden, ten najspoľahlivejší. Podľa neskoršieho vyšetrovania sa počas týždenného vraždenia Nemci iba prizerali, o všetko sa postarali omnoho agilnejší Slováci. O znásilnenia, popravy i vynesenie popola do Hronu. V krčme sa potom napríklad chválili, ako vzali matke šesťmesačné bábätko, roztrhli ho na polovicu a hodili do ohňa.
Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy velil v Kremničke Jozef Nemsila a v Nemeckej Vojtech Hora. Hora ušiel do Argentíny, Nemsila do Kanady, kde zomrel v roku 1997. Emigrovali aj gardisti Ďurčanský s Košovským. Všetci štyria zostali bez trestu.
