Návod na prežitie 21. augusta na sociálnych sieťach :


RÝCHLOKURZ K 1968

FB diskusie budú vo štvrtok 21.8. znovu zahltené občanmi,
ktorí budú jeden po druhom opakovať,
že august 68 nebola okupácia,
lebo skutočný okupant je vraj NATO.
A keď náhodou to okupácia bola,
tak za ňu môžu Ukrajinci.
Ponúkam bezplatne tento súhrn,
ktorý im môžete skopírovať.

ČO UROBILA VARŠAVSKÁ ZMLUVA ,
Vojenské zoskupeniE,
ktoré napádalo výhradne vlastných členov.

V auguste 1968 sem na pokyn z Moskvy vpadlo polmilióna vojakov štátov Varšavskej zmluvy. Nikto ich sem nepozýval
(okrem Biľaka a spol.),
nikoho sa na nič nepýtali,
obsadili kľúčové miesta,
zabrali si čo potrebovali a zabili pri tom stovku občanov Československa.

Od nikým nevolených československých komunistov, ktorých ešte preventívne uväznili,
si dodatočne nechali schváliť
“dočasný pobyt”,
ktorý napokon trval 23 rokov.

Okupantom to však nestačilo a tak pár mesiacov po invázii odstavili dovtedajšie Dubčekovo vedenie, aby ho nahradili ešte servilnejším Husákovým vedením.

O ich zločinoch sa nesmelo nahlas hovoriť,
všetci sa museli tváriť,
že okupácia je “bratská pomoc”.
Ak ste to nepodpísali,
nasledoval vyhadzov z práce
a perzekúcia vašich príbuzných
na tri generácie.

Nie, hlavným vinníkom invázie neboli Ukrajinci, ako to posledné roky šíria prokremeľské kanály.
Brežnev sa síce narodil na východnej Ukrajine, ale v autobiografii sa prihlásil k ruskej národnosti.
A hlavne to bol komunista,
pre ktorého národnosť nehrala veľkú úlohu.
Jediný štát,
ktorý sa právne i politicky hlási k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu,
je Rusko,
nie Ukrajina.

ČO DNES ROBÍ A NEROBÍ NATO.

Dnes sem nevstúpi ani jeden vojak
štátov NATO bez toho,
aby to vopred schválila
demokraticky zvolená vláda.

Jednotky NATO sú na Slovensku momentálne len preto,
lebo "mierotvorcovia" z Moskvy
radi prepadávajú cudzie krajiny.
Nikoho tu neobmedzujú,
nikomu nič nediktujú
a pokiaľ sa náhodou aj pár ich vojakov ožerie
a medzi sebou pobije v Kauflande,
tak ich s ospravedlnením stiahnu.

Momentálne má na Slovensku najväčší kontingent Španielsko,
nie Amerika,
takže protiamerické výkriky bude vhodnejšie ventilovať pri iných príležitostiach.

Máte, samozrejme, plné právo s prítomnosťou vojakov NATO nesúhlasiť.
Môžete na nich plným dúškom nadávať na námestiach, v občerstvovacích zariadeniach
i na sociálnych sieťach.
Úplne bez obáv.
Na rozdiel od Ruska alebo okupovaného Československa
žijete v krajine so slobodou slova.

Môžete využiť aj ďalšie výdobytky liberálnej demokracie,
na ktorú tak radi nadávate,
a žiadať od volených politikov stiahnutie vojakov NATO.
Napríklad to môžete žiadať od Smeru,
ktorého minister obrany Kaliňák
bol vlani vojakov NATO vítať na Lešti.
Alebo to môžete žiadať od prezidenta Pellegriniho, ktorý tam bol s ním.
Môžete slobodne žiadať aj vystúpenie z NATO.
Pred tým len zoberte do úvahy fakt,
že nikto iný dnes z Aliancie nevystupuje,
naopak,
aj civilizačne vyspelejšie Fínsko a Švédsko
do nej kvôli obavám z Ruska radšej vstúpili.

Ale vy si môžete úplne legitímne myslieť,
že ste múdrejší ako Fíni, Švédi, Nóri, Dáni, Česi, Poliaci, Holanďania, Gréci, Portugalci, Chorváti a kopec ďalších....

Bola to zvláštna doba. Lekári, ktorí sa odvážili dať výpoveď v nemocniciach, sa ocitli v base. Namiesto preplnených ambulancií sa teraz škerili za mrežami v celách a ľudia, ktorí už nechceli tráviť mladosť v čakárni s kašľajúcimi babkami, sa rozhodli získať ošetrenie práve tam.
________________________________________
Po dlhom uvažovaní som to spravil. Prišiel som do Lidlu a začal si vyberať veci. Nechcel som byť chamtivý – 858,64 eura bola moja cieľová suma. Presne toľko, aby som sa dostal za mreže, ale nie do tej najhoršej väznice. Chlieb, hrášok Bonduelle, tri krabice sladkostí – stačilo. Počkal som pri pokladni, kým si to ochranka všimne. O päť minút ma už viezli na policajnú stanicu. Úvodnú nakladačku som dostal už v aute. Chlast som nebral, ale keby aj, čo by robili? Hádam by ma nazabili? HA-HA!
________________________________________
Nový život v base
Na druhý deň som bol v cele s menom Druhá šanca. Spoluväzňa mi pridelili – vyzeral drsne, no keď začal hovoriť, spoznal som v ňom bývalého chirurga. „Doktor Martin, teší ma,“ povedal, kým nabrúsenou lyžičkou otáčal v rukách ako starý profík.
„Viete operovať?“ spýtal som sa ho.
„Len keď musím,“ odvetil.
„Musíte. Potrebujem ho odrezať.“
________________________________________
O tri dni som ležal na poschodovej posteli, prikrytý starou dekou. Doktor Martin sa ku mne sklonil a vytiahol „nástroje“: lyžičku z jedálne, šnúrku z topánok (na zaškrtenie), horúcu vodu na dezinfekciu a starú žiletku, ktorú vykšeftoval v práčovni.
„Bude to bolieť?“ spýtal som sa.
„Menej ako účet v súkromnej nemocnici,“ pousmial sa.
A tak začala operácia. Lyžička sa v jeho rukách menila na skalpel, žiletka na precízne rezadlo. Na konci, keď bolo po všetkom, som skoro odpadol, ale slepák bol preč. Doktor mi podal kúsok chleba, aby som sa zotavil. „Neboj sa, prežiješ. Na rozdiel od toho systému vonku.“
________________________________________
O tri týždne ma prepustili. Moje brucho sa hojilo a ja som vedel jedno – ak sa znovu objavia zdravotné problémy, stačí behnúť do Lidla, tam majú každý deň nízke ceny. Vonku ma nečakal nikto, ale v base – tam mal človek známych na najnižších miestach.