Bola to zvláštna doba. Lekári, ktorí sa odvážili dať výpoveď v nemocniciach, sa ocitli v base. Namiesto preplnených ambulancií sa teraz škerili za mrežami v celách a ľudia, ktorí už nechceli tráviť mladosť v čakárni s kašľajúcimi babkami, sa rozhodli získať ošetrenie práve tam.
________________________________________
Po dlhom uvažovaní som to spravil. Prišiel som do Lidlu a začal si vyberať veci. Nechcel som byť chamtivý – 858,64 eura bola moja cieľová suma. Presne toľko, aby som sa dostal za mreže, ale nie do tej najhoršej väznice. Chlieb, hrášok Bonduelle, tri krabice sladkostí – stačilo. Počkal som pri pokladni, kým si to ochranka všimne. O päť minút ma už viezli na policajnú stanicu. Úvodnú nakladačku som dostal už v aute. Chlast som nebral, ale keby aj, čo by robili? Hádam by ma nazabili? HA-HA!
________________________________________
Nový život v base
Na druhý deň som bol v cele s menom Druhá šanca. Spoluväzňa mi pridelili – vyzeral drsne, no keď začal hovoriť, spoznal som v ňom bývalého chirurga. „Doktor Martin, teší ma,“ povedal, kým nabrúsenou lyžičkou otáčal v rukách ako starý profík.
„Viete operovať?“ spýtal som sa ho.
„Len keď musím,“ odvetil.
„Musíte. Potrebujem ho odrezať.“
________________________________________
O tri dni som ležal na poschodovej posteli, prikrytý starou dekou. Doktor Martin sa ku mne sklonil a vytiahol „nástroje“: lyžičku z jedálne, šnúrku z topánok (na zaškrtenie), horúcu vodu na dezinfekciu a starú žiletku, ktorú vykšeftoval v práčovni.
„Bude to bolieť?“ spýtal som sa.
„Menej ako účet v súkromnej nemocnici,“ pousmial sa.
A tak začala operácia. Lyžička sa v jeho rukách menila na skalpel, žiletka na precízne rezadlo. Na konci, keď bolo po všetkom, som skoro odpadol, ale slepák bol preč. Doktor mi podal kúsok chleba, aby som sa zotavil. „Neboj sa, prežiješ. Na rozdiel od toho systému vonku.“
________________________________________
O tri týždne ma prepustili. Moje brucho sa hojilo a ja som vedel jedno – ak sa znovu objavia zdravotné problémy, stačí behnúť do Lidla, tam majú každý deň nízke ceny. Vonku ma nečakal nikto, ale v base – tam mal človek známych na najnižších miestach.
My sme národ holubičí,
nikto nám nič nedožičí.
Každý na nás iba kričí,
je to o nás známe.
Kde kto z nás len kožu derie,
podchvíľou z nás lieta perie.
Občas nás to strašne zlostí,
lebo nie sme takí sprostí
ako vyzeráme.
My sme nerozbili atóm - to je pravda a čo na tom.
Skúste zrátať ľudia premilí, tie kotrby, čo sme rozbili.
My sme neponúkli svetu Pytagorovu vetu a napriek tomu sme tu
a s tým sa bude treba zmieriť.
Aj keď sme ešte trochu mladí,
nik si s nami neporadí.
Napriek tomu si však radi,
sem-tam zavzdycháme.
My sme národ holubičí,
nikto nám nič nedožičí.
Každý na nás iba kričí,
jedným slovom je to o nás
je to o nás známe.
(J.F.
L&S)
Prečo je antiamerikanizmus falošným naratívom v hybridnej vojne?
Z histórie
Tento rok si budeme pripomínať 105. výročie vzniku ČSR. Nepodarilo by sa to bez podpory 28. prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Na zasadnutí amerického Kongresu 8. januára 1918 predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie po 1. svetovej vojne. Neskôr Tomáš G. Masaryk presvedčil Wilsona, že je nevyhnutný vznik štátu Čechov a Slovákov. Práve jemu odovzdal do rúk Washingtonskú deklaráciu z 18. októbra 1918. Wilson tlmočil cisárovi Rakúska-Uhorska Karolovi I. stanovisko USA, podľa ktorého je mier možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechov a Slovákov a južných Slovanov. Na znak vďaky sa uvažovalo, aby sa Bratislava volala Wilsonovo mesto. Nasledujúci prezidenti USA už nevenovali európskej politike takú pozornosť, čo umožnilo vzostup diktátorských režimov v medzivojnovom období.
Implikácie pre Slovensko
Bez podpory USA by Felvídek naďalej patril pod administratívnu správu Budapešti. Medzivojnová maďarská konštitučná monarchia, v praxi vedená admirálom Horthym bola hnaná silným maďarským nacionalizmom a antisemitizmom v spolupráci s fašistickým Talianskom a neskôr aj s Hitlerom. Maďarizácia Hornej Zeme by pokračovala ešte šialenejším tempom ako poznáme spred 1. svetovej vojny. Slovenčina by sa do vypuknutia 2. svetovej vojny stala mŕtvym jazykom. Tento text by ste nemohli čítať v slovenčine bez osobnej angažovanosti Woodrowa Wilsona a USA.
Antiamerikanizmus v karpatskej kotline
Z vyššieho uvedeného vyplýva, že antiamerikanizmus v našom regióne má vnútornú logiku (síce zvrátenú, ale stále má) len a len v maďarčine. Tak ako to robí autokrat Viktor Orbán alebo jeho pridelenec pre Felvídek Ďorďy Ďýmeši. Antiamerikanizmus v slovenčine je ťažký trolling bez elementárnej logiky. Vznikol u nás počas studenej vojny v období stalinizmu, bol kultivovaný až do nežnej revolúcie a po krátkej prestávke v 90-tych rokoch znovu obnovený na začiatku milénia s nástupom rašizmu.
Rašizmus
Jedná sa o ruský fašizmus. Je to totalitná ideológia typická pre putinovský režim na princípoch fašizmu, imperializmu, veľmocenského šovinizmu a náboženského tradicionalizmu, živená nostalgiou za sovietskou minulosťou. Neuznáva naše hodnoty, spochybňuje inštitúcie, slobodné voľby, občianske práva a slobody. Paradoxne všetko demokratické nazýva fašistickým, aby zneprehľadnila situáciu, zmiatla menej vzdelané vrstvy obyvateľstva a polarizovala tým spoločnosť. Jadrom je kult národného vodcu, ktorý by obnovil „veľkosť“ Ruského Impéria. Inými slovami: ovládol všetky slovanské národy a pripútal ich k matičke Rusi. Áno, slovenčina by postupne pod priamym vplyvom rašizmu prestala existovať.
Antiamerikanizmus ako skrytý rašizmus
Antiamerikanizmus je v slovenskej spoločnosti umelým konštruktom cudzej mocnosti a je nám neprirodzený, keďže priamo nevyplýva z našej histórie, nakoľko nám Amerika nikdy neublížila. Jedná sa o skrytý rašizmus, ktorý popiera našu suverenitu a je financovaný zo zahraničia. Jeho úlohou je polarizovať spoločnosť z vnútra pod fingovanou zámienkou pseudo-vlastenectva, odpútavať nás od našich spojencov a následne prevziať moc. A preto je falošným naratívom.
Výzva
Prosím, voľte 30.septembra politikov a političky, ktorí nešíria tento falošný naratív antiamerikanizmu, ale naopak vnímajú potrebu ukotvenia Slovenska v EU a NATO.
Po cirkusoch z posledných zasadnutí by si mala každá politická strana, ktorá je momentálne v parlamente povinne vyškrtnúť z volebného programu riešenie zdravotníctva. Takto odjebať šance na aké-také riešenie akútnych záležitostí je na kopanec na solár.
